Slováci za hranicami: Čo znamená variť s láskou pre Petra Vargu?

Ako sa zrodilo vaše rozhodnutie stať sa kuchárom?

Peter Varga: Všetko to začalo už v detstve a spája sa to hlavne s mojou babičkou. Tá bývala v lese na samote, mimo veľkého mesta. Ako dieťa som ju navštevoval pravidelne. Dnes má 90 rokov a doteraz mi tvrdí, že ako štvorročné dieťa som si ručne ťahal štrúdlové cesto. Babička bola mojim prvým učiteľom, a tým to všetko aj začalo. Samozrejme, nasledovala stredná škola, vyučil som sa za kuchára. Popritom som si chcel na seba aj zarábať, a tak som sa prihlásil do rádia, v ktorom som nakoniec aj pracoval ako speaker. Venoval som sa tak hudbe aj gastronómii zároveň.

Čo nasledovalo po škole?

Peter Varga: Po jej skončení som odišiel na základnú vojenskú službu do Senice, kde som pracoval ako šéfkuchár. Denne som varil pre 900 ľudí a aj keď to bolo namáhavé, bola to práca, ktorá ma bavila a robil som ju so srdcom.

Variť so srdcom. Hovorí o tom mnoho kuchárov. Čo to znamená v praxi?

Peter Varga: Musíte mať plné srdce lásky. A tiež musíte mať okolo seba tých správnych ľudí. Mojim šťastím je, že mám okolo seba veľmi dobrý kuchársky tím, a preto robím aj to, čo robím. Aj vďaka nim to robím s láskou a napĺňa ma to. Pokiaľ je práca zároveň aj vaším koníčkom, má to veľmi blízko k láske. Myslím si, že ľudia, ktorí so mnou pracujú vedia, o čom hovorím.

Rodnú krajinu ste opustili. Prečo ste sa rozhodli práve pre Dublin?

Peter Varga: Pravda je taká, že na Slovensku som vystriedal všetky najlepšie reštaurácie a hotely, ktoré existovali. Naskytla sa mi ponuka otvoriť v Dubline taliansku reštauráciu. Výzvu som prijal. Pôvodný zámer bol len na šesť mesiacov a prešlo odvtedy už desať rokov. Dublin ma očaril a vďaka mnohým ľuďom som aj rád, že som tu.

Máte skúsenosti aj z iných krajín a môžete teda porovnávať. Je niečo, v čom slovenská gastronómia stále nestíha za tou zahraničnou?

Peter Varga: Na Slovensku je veľmi veľa dobrých reštaurácií. Keď sa niekedy vraciam domov, veľmi veľa ľudí ma pozýva do svojich reštaurácií, aby som hodnotil ich jedlo.  Stále však vidno, ako sa gastronómia na Slovensku vyvíja, a to je dobré. Veľmi ma mrzí, keď prídem do reštaurácie a vidím, že hosť nedostane to, za čo si zaplatil. Musím však povedať, že za posledných 10 rokov sa úroveň našich reštaurácii výrazne zlepšila.

Ak sa ešte vrátime k slovenskej kuchyni. Má z vášho pohľadu potenciál zaujať aj zahraničných turistov?

Peter Varga: Určite áno. Stále sa čudujem, že na Slovensku nemáme reštauráciu s michelinskou hviezdou. Myslím si, že naša krajina mala skutočne dostať túto hviezdu, a to nielen pre jednu reštauráciu, ale aj pre viac. Máme veľmi veľa dobrých kuchárov a vidím, že sa to posúva dobrým smerom.

Možno trošku kritiky – je nejaké slovenské jedlo, ktoré by ste zrušili?

Peter Varga: Nie. Milujem slovenské jedlá a dokonca ich pripravujem pre môj tím kuchárov tu v Dubline. A je krásne rozdávať to, čo sme sa naučili na Slovensku ďalej. V mojom kuchárskom tíme sú ľudia z Francúzska, zo Španielska, Slováci, tiež Rusi, Maďari a zvykneme si medzi sebou jedlá meniť a vzájomne si variť jedlá z domova.

Dovoľme si opäť menšie porovnanie. Z čoho by sme si mali od Írov brať príklad?

Peter Varga: Čo ma osobne veľmi prekvapilo je kvalita jedla a hlavne kvalita mäsa. Kúpiť si mäso na Slovensku a kúpiť si mäso v Írsku, to je obrovský rozdiel. Ten je vo vôni, vo farbe, v kvalite. Nazdávam sa, že to bude tým, že írsky hovädzí dobytok sa pasie počas celého roka, na Slovensku sú ešte len prvé lastovičky. Takže kvalita mäsových výrobkov je skutočne rozdielna. Na Slovensku taktiež neprodukujeme toľko zeleniny. Írsko je schopné vypestovať si skoro všetko. Dvanásť mesiacov si dokážu vypesovať vlastnú zeleninu, a to sa na kvalite, samozrejme, odrazí.

Sú Íri viac prieberčiví ako my, alebo je to naopak?

Peter Varga: Toto je mierne prekvapujúca otázka (smiech). Poznám niekoľko známych írskych spevákov a hercov, ktorí k nám prichádzajú. Vždy som si myslel, že práve oni budú najväčší labužníci na jedlo, ale skôr nie. Na Slovensku poznám taktiež veľa osobností nášho šoubiznisu, dokonca sa s nimi stretávam a naozaj rozdiely nevidím.

Ako som spomínal, varím s láskou a je mi jedno, či to je bežný človek, alebo nejaká známa osobnosť. Netreba robiť rozdiely, jedia to, čo my. Keď varíte jedlo, ktoré je kvalitné, urobené s radosťou, tak nech to je ktokoľvek, pochutná si. A preto sú aj tie naše feedbacky také dobré.

Ľudia zvyknú hovoriť, že varenie im prináša určitý relax. Ako však oddychuje kuchár?

Peter Varga: Ako oddychuje kuchár? Tým, že varí. Ja som známy tým, že keď mám deň voľna, tak ho strávim varením a pečením. Na mojich jedlách si tak môžu pochutnať aj moji kamaráti, ktorí by sa ináč ku mne do reštaurácie nedostali. Takže keď mám deň voľna, okrem domácich prác nemám problém piecť aj do štvrtej rána. Varenie naozaj nie je len moja práca, ale aj hobby. Robím to naozaj, ale naozaj veľmi rád.

----------------------------------------------

Foto: archív Petra Vargu

gastroweb