Bocuse d'Or v Budapešti: Určite z toho môže ťažiť celá krajina

Sklamanie po konečnom ohlásení výsledkov bolo viditeľné. Peter Duranský nie je typ kuchára, ktorý sa chce zúčastniť. Už len jeho pôsobenie na rakúskej gastroscéne je príkladom toho, že sa nechystá sedieť v kúte a snívať, čo by mohol dosiahnuť keby... Ako prvý Slovák získal Michelinskú hviezdu a svoju opätovnú účasť na súťaži Bocuse d'Or chcel maximálne zúročiť. Nech to vyzerá na prvý pohľad ako chce, jeho tímu sa to podarilo. Kto z vás bol v Budapešti povzbudzovať náš tím, nemohlo vám uniknúť, ako technická porota krúžila okolo našej kuchyne, moderátori rozprávali o nás ako prekvapivom nováčikovi (naše prvé vystúpenie pred 12 rokmi zrejme nezanechalo veľký dojem). Technická aj degustačná porota sa zhodli na tom, že nováčikovia teda takto rozhodne nevaria. Nech už bol v hľadisku ktokoľvek, dúfame, že to počul.

Ako hodnotíte s odstupom času svoje pôsobenie na európskom kole v Budapešti?

Peter Duranský: Možno nám ten čas prospel a výsledok hodnotíme aj z inej strany. Určite nás tých 30 bodov škrie. Predovšetkým pre to, že vieme, že sa dali získať aj lepšou prácou v kuchyni. Na to však potrebujete skúsenosť a aj viac času na prípravu. My sme trénovali od decembra minulého roka každý deň, avšak popritom sme všetci pracovali. Práve tie najúspešnejšie tímy sa od vyhlásenia súťažných tém venujú len príprave. Britský kuchár bol trochu v strese, že sa príprave mohol venovať len šesť mesiacov. Dovtedy musel aj pracovať. Pevne však verím, že sa to posunie a môj nasledovník už bude mať lepšie podmienky.

Jaroslav Žídek, prezident Bocuse d'Or a člen degustačnej poroty: Samozrejme, že sme chceli postúpiť. Bez chuti na víťazstvo nemôžete predsa nikam ísť. Ale zatiaľ nemáme podmienky na to, aby sme si to mohli dovoliť. Príprava na svet už vyžaduje neustálu prítomnosť trénerov počas tréningu (my sme mali počas prípravy na európske kolo len mentorov), kuchyňu, ktorá bude minimálne mesiac v Lyone a chalani by popritom nestíhali chodiť do práce. Márka čaká tento rok maturita, to neviem, ako by stihol. To by bolo priveľké sústo pre jedného sponzora. Klobúk dolu pred celým tímom METRO. Ako uchopili národné kolo, podporu počas prípravy do Budapešti a nedali sa zahanbiť ani počas povzbudzovania v hľadisku. A keď sme nepostúpili, informácie o dojme, ktorý sme zanechali sa im dostali do uší. To poteší každého partnera, keď jeho tím spravil maximum a otvoril si dvere na európsku gastroscénu. Teraz ostáva na nás, ako sa s tým popasujeme, či to pochopíme ako hodenú rukavicu a pôjdeme do toho alebo to necháme tak.

Zmenila niečo na Slovensku naša účasť v súťaži?

Peter Duranský: Ja si myslím, že určite. Je to celosvetová súťaž, pozorne ju sledujú médiá, nielen tie naše, ale aj zahraničné. Náš tím sa predstavil na platforme, ktorú pozorujú zahraničné gurmánske bedekre, hostia, ktorí cestujú za dobrým jedlom. Určite z toho môže ťažiť celá krajina. Ak v tom budeme pokračovať, tak sa naša pozícia bude len upevňovať. A potom to môže prinavrátiť atraktivitu kuchárskemu povolaniu. Situácia je dnes komplikovaná všade, ale ak neponúkneme mladej generácii krásu a možný úspech v tomto povolaní, nebudú sa doň hrnúť.

Jaroslav Žídek: Samozrejme, že sa zmenilo. Pred 12 rokmi povzbudzoval Martina Korbeliča a Martina Szaba v Ženeve len organizačný tím, ktorý cestoval s nami. Tento rok v Budapešti prišli ďalší kuchári, trieskali vareškami o hrnce, mávali zástavami. Prišli novinári, podcastéri Junior a Dano Feranec. Mali sme priestor v médiách, veľa ľudí tým žilo. Už to je obrovská zmena. Ďalšou je opäť silný partner, ktorý veril myšlienke povzniesť slovenskú gastronómiu. Národné kolo bolo už pod záštitou Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov, na čele ktorého stojí Vojto Artz, a ktorý pritiahol k súťaži aj ďalších menších partnerov. Chalani, ktorí sa pripravili na národné kolo – oni už vedeli, čo je to za súťaž. Mali trénerov, načítané veci, posielali nákresy, atď. Mohol by som pokračovať ešte ďalej. Veľkou výzvou však ostáva ďalšia podpora, najmä zo strany štátu. Ja som počul tie príbehy ostatných krajín, ako majú štátom garantované programy, aby mohli organizovať kuchárske akadémie, workshopy. Verím, že sme vykročili správnou nohou a budeme vedieť, ako sa stať úspešnými. Myslím, že si to slovenskí kuchári zaslúžia.

Zdroj/Foto: Bocuse d'Or Slovakia

gastro, gastroweb