ABSOLUT sa opäť hlási k tolerancii

Minuloročná kampaň vodky ABSOLUT, ktorej hlavnú úlohu zohrala Slovenka afrického pôvodu Natália, nám potvrdila, prečo sa naša krajina v rebríčkoch xenofóbie často radí medzi tie najhoršie. „Okrem pozitívnych ohlasov internet zaplavilo množstvo komentárov šíriacich neznášanlivosť voči iným rasám, v ktorých ľudia posudzovali, kto sa môže pokladať za Slováka a ako pravý Slovák vyzerá. Preto chce ABSOLUT ukázať, že je čas odhodiť predsudky, lebo každý z nás je výsledkom miešania rôznych rás či etník a aj my Slováci máme pestrých predkov,“ uviedla marketingová manažérka ABSOLUT na Slovensku Katarína Hozáková. „Už desaťročia spájame rozdielnych ľudí po celom svete s cieľom vytvoriť otvorenejšiu spoločnosť, v ktorej sa môžeme spoločne baviť a cítiť sa dobre, a to bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame alebo sme v niečom iní. Veď všetci sme ľudia,“ dodala.

Nezáleží na tom, odkiaľ sme. Všetci sme v prvom rade ľudia

Aj v tohtoročnej kampani stavil ABSOLUT na silný skutočný príbeh. Tvárou novej kampane je totiž Michal, ktorý ako tínedžer patril do skupiny nacionalistov. Bežnou súčasťou jeho života boli bitky či extrémistické názory. Životné situácie, cestovanie či stretávanie s tými, ktorých bezdôvodne odsudzoval, ho však naučili, že všetci sme ľudia a nezáleží, odkiaľ pochádzame alebo akú máme farbu pleti. Stal sa dokonca aktivistom, ktorého cieľom je búrať predsudky v hlavách Slovákov a vytvárať lepší a otvorenejší svet. „Myslím si, že mojím príbehom mám v kampani ABSOLUT čo povedať. Chcem ukázať, že ak sa niekto považuje za niečo úplne čisté a nedotknuté, nemusí to zodpovedať realite. Životnými okolnosťami, cestovaním či ľuďmi, ktorých spozná, dospeje k tomu, že žiadna krištáľová čistota neexistuje. Nie je to krištáľ, ale hornina pozliepaná z milión rôznych sedimentov, ktoré sa tu usádzali tisícročia,“ prezradil Michal.

Pojem čistý Slovák neexistuje

Podľa uznávaného genetika Vladimíra Feráka majú Slováci pestrých predkov, preto by sme nemali byť tými, ktorí odsudzujú ostatných podľa pôvodu či farby pleti. Ako hovorí, v skutočnosti pojem čistý Slovák z genetického hľadiska ani neexistuje. To, že príslušnosť k určitému národu je podľa niektorých daná a uložená v DNA, je podľa neho jeden z najväčších omylov. „Slovákom sa môže stať aj niekto, koho predkovia Slovákmi vôbec neboli. Takýto proces sa opakoval nespočetne veľa ráz v histórii, aj v súčasnosti. Napríklad z doterajších slovenských prezidentov je jeden pôvodom „mantácky“ Nemec, druhý zasa potomok nedávnych prisťahovalcov z Chorvátska. O tom, že sú Slovákmi, napriek tomu nepochybujeme,“ uviedol Ferák. Ako dodal, ak by sme sa riadili len farbou pleti, museli by sme najväčšiemu ruskému básnikovi Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi odoprieť ruskú národnosť, pretože jeho starý otec z matkinej strany bol černoch.

Vo všeobecnosti majú Slováci naozaj pestré korene. Ovplyvnili ich tri základné migračné vlny, vďaka ktorým môžeme našich predkov hľadať medzi paleolitickými zberačmi a lovcami zo západnej Ázie, príslušníkmi neolitickej kultúry z Blízkeho východu, alebo majú svoj pôvod v území stepí ležiacich severne od Čierneho a Kaspického mora. „V DNA Slovákov možno odhaliť stopy všetkých týchto základných migračných vĺn, ktorými bola osídlená Európa. To isté platí o väčšine európskych národov, len sú tieto tri „ingrediencie“ v ich DNA „namiešané“ v iných pomeroch,“ dodal genetik.

Aj naša kultúra je zrodená z pestrosti

K tomu, že Slovákov z nás robí jazyk a kultúra, nie však genofond, sa prikláňa aj etnologička a historička Katarína Nádaská. Okrem našej DNA je to práve aj slovenská kultúra, na ktorej môžeme vidieť silné vplyvy cudzích národov. Nielen že sme od nich prijali rôzne remeselné či poľnohospodárske zručnosti, ale dokonca aj produkty, ktoré pokladáme za „írečito slovenské“. „Naša krajina bola vždy multikultúrna. Aj gastronómia ukazuje, že Slovensko bolo utvárané hlavne vďaka migrácii rôznych etník. Každý národ či etnikum, ktoré na našom území žili, tu zanechali niečo pozitívne,“ uvádza odborníčka.

Mix kultúrnych vplyvov na Slovensku určoval napríklad neopakovateľnosť miestnych kuchýň či umenia. „Väčšina z nás považuje bryndzové halušky za slovenské národné jedlo, fujaru za národný hudobný nástroj či valašku za symbol Slováka. Málokto však vie, že ešte koncom 19. storočia na južnom, západnom Slovensku či na Šariši bryndzové halušky nikto nepoznal. Rovnako ako fujara, valaška, črpáky na žinčicu či široké vybíjané opasky sú produktmi valašskej kolonizácie,“ ozrejmila Nádaská s tým, že práve miešanie rôznych kultúr našu krajinu veľmi obohatilo.

ABSOLUT nezostáva len pri rečiach

Vlaňajšia kampaň ukázala, že veľká časť nenávistných komentárov, ktoré sa objavovali v diskusiách, bola postavená na neznalosti alebo na skreslených informáciách z dezinformačných zdrojov. Preto ani tento rok značka ABSOLUT nezostáva len pri rečiach a v spolupráci s portálom Ruka hore vytvorila originálnu kolekciu „Poď žiť. Nechaj žiť“. Tričká či mikiny sa budú predávať na e-shope merch.sk. Výťažok z predaja poputuje na podporu  iniciatívy #somtu, ktorej členovia zapájaním sa do diskusií aktívne bránia šíreniu nenávisti či rasizmu na internete. #somtu je súčasťou švédskej iniciatívy #jagärhär (#iamhere), ktorú založila Mina Dennert a v súčasnosti má takmer 75-tisíc členov. V roku 2017 sa stal projekt #somtu najlepším projektom v rámci výzvy proti extrémizmu, ktorú vyhlásil vtedajší prezident Andrej Kiska. „Rovnako ako značka ABSOLUT, tak aj #somtu má za cieľ vytvárať tolerantnejšiu a otvorenejšiu spoločnosť, kde nevíťazia predsudky postavené na vode, ale prevyšuje ľudskosť, slušnosť a fakty. V #somtu stále hľadáme spôsoby, ako zefektívňovať naše aktivity, ktoré považujeme za hodnotné pre spoločnosť a peniaze preto využijeme na organizáciu verejných diskusií,“ uviedla Veronika Klindová, zakladateľka #somtu.

Nový spot si môžete pozrieť TU!