Späť

Pšeničné pivo sa vracia na Slovensko

Streda, 5.3. 2014, 22:18

Pšeničné pivo vďačí svojmu pôvodu pivovarníkom z bavorského Nemecka. Je však viac ako možné, že bolo aj celkom prvým pivom vôbec! Akokoľvek vzniklo, sme radi, že si dnes nefiltrovanú chuť pšenice môžeme dopriať kedykoľvek. Je to pivo osviežujúce, lahodné a servírované v krásnom štíhlom pohári, zdôrazňujúcom jeho farbu, vôňu aj chuť.

Prvá písomná zmienka o pive ako nápoji pochádza už zo starovekej Mezopotámie. A pretože bolo vtedy vrchné kvasenie jedinou známou metódou varenia piva a najrozšírenejší druh obilia bola pšenica, dá sa povedať, že jedno z prých pív, ktoré bolo kedy vo svete uvarené, bolo práve pšeničné! Doslova si vtedy pochutnávali na nefiltrovanej chuti pšenice. Zaujímavosťou je, že sa pilo slamkami práve preto, lebo bolo nefiltrované - aby ľuďom pod zubami nechrúmali zrnká pšenice.

Pôvod v bavorskom Mníchove

História pšeničného piva, ako ho poznáme dnes, začína až okolo roku 1500. Výroba pšeničného piva bola najskôr výsostným právom obmedzeným iba na Mníchov, až neskôr sa rozšírilo aj do ostatných kútov dnešného Nemecka. Variť ho však stále mali povolené len páni. Zaujímavosťou je, že pšeničné pivo sa smelo variť po celý rok, na rozdiel od bežných pív, ktoré sa varili len v chladných mesiacoch roka, teda od septembra do apríla. Až keď sa v polovici 18. storočia podarilo vďaka novej technológii varenia vylepšiť kvalitu svetlých pív, zľudovelo i pšeničné pivo. Dnes sa v Bavorsku varí okolo 1 000 druhov pšeničného piva.

Pšeničné na území Slovenska

Pšeničné pivo má aj v našom regióne dlhú históriu, bolo dokonca rovnako bežné ako pivo varené čisto z jačmenného sladu. Prvé správy o pšeničnom pive na území Slovanov žijúcich v oblasti rieky Tisa, sú až 1500 rokov staré! Pivá zo zmesi sladov sa začali variť až neskôr, predpokladá sa, že to bol dôsledok „zmiešaného“ výsevu na poliach. Najmä v 15. až 17. storočí bolo pšeničné pivo na našom území mimoriadne obľúbené - pravdepodobne preto, že pri výrobe pšeničného piva sa používalo vrchné kvasenie, ktoré prebieha pri vyšších teplotách, ktoré u nás prevládajú väčšiu časť roka. Konkrétne v roku 1524 vtedajší kráľ Ľudovít II. Jagelovský potvrdil Banskej Bystrici mestské výsady a v rámci nich povolil aj variť pšeničné pivo. Dôvod bol prostý, v Bystrici žili najmä nemeckí baníci...

Zlatožltá farba, bohatá pena, osviežujúca vôňa a chuť

Dnes pšeničné pivo zažíva rozmach, objavujú ho pivní znalci, tradiční pivári, a dokonca aj nepivári, ktorým vyhovuje jeho lahšia a menej horká chuť.

Pšeničné pivo má svetlú až slamovú farbu, vysokú nasýtenosť a bohatú penu. Charakterizuje ho výrazná a príjemná vôňa. Väčšiu časť použitého sladu tvorí slad vyrobený z pšenice, prevažne sa predáva nefiltrované.

Vôňa pšeničného piva je odlišná od tej, ktorá je považovaná za štandardnú vôňu piva. Sú v nej cítiť kvasnice, mierna kyslosť a mnoho rozličných ovocných vôní, hlavne banán a klinček. Chuť pšeničných pív býva podľa regiónu pôvodu značne rozdielna a kolíše od kyslastej až po trpkú, sladšiu a ovocnú. Spontánne kvasené pšeničné pivá z Belgicka sú charakteristické "sezónnou" vôňou – voňajú napríklad slivkami. Ku konzumentovi sa vždy dostáva zaujímavá harmónia chuti, ktorá je daná práve obsahom pšenice, druhom použitých kvasníc a typu kvasenia.

Pšeničné vo svete

Vysokej obľube sa pšeničné pivá tešia v Nemecku, kde sa označujú ako Hefeweissbier alebo Hefeweizen. Nemecké pšeničné pivo má svetložltú až zlatú farbu. Môže byť oblačné (hmlisté) alebo v prípade modernejších pšeničných pív aj číre, v závislosti na tom, či sa filtruje. Má pomerne veľa bubliniek, prítomnosť chmeľu by mala byť nízka až stredná, ako vo vôni tak i v chuti. Objem alkoholu sa zvyčajne pohybuje medzi 4-7 %.

V krajinách, kde je v súčasnej dobe pitie pšeničného piva hojne rozšírené, sa môžeme stretnúť aj s ochutenými pšeničnými pivami. Niekto si do tohto piva napríklad rád pridá pár kvapiek citrónu. V USA je typickým predstaviteľom pšeničného piva American Pale Wheat Ale, ktoré Američania označujú za „bratranca hefeweizen“.

Výroba

Pšeničné pivo sa varí s veľkým podielom pšeničného sladu, ale často tiež obsahuje významný podiel jačmenného sladu. Pšeničné pivá sú zvyčajne vyrobené metódou vrchného kvasenia a po prekvasení sa časť kvasníc z piva odstráni a časť kvasníc ostáva. Zvyškové kvasnice prispievajú k typickému základu pšeničného piva. Pšeničné pivo sa nefiltruje a má výbornú penivosť. Po naplnení do sudov a fliaš sa musí nechať tri týždne v pokoji odstáť a až potom je pripravené na expedíciu.

Servis

Pšeničné pivo sa veľmi často podáva vo vysokých štíhlych pohároch, niekedy sú na stopke a pripomínajú prerastené "šampusky". Odporúčaná teplota podávania tohto piva je 7 - 10 ° C.

Zaujímavosťou je, že nealkoholické pšeničné pivo odporúčajú športoví lekári športovcom. Tvrdia, že môže zvýšiť ich výkon.

Zdroje: Vladimír Tomčík, historik a spisovateľ; Pivovar Hurbanovo; Wikipedia.sk / Wikipedia.org; Germanbeerinstitute.com/weissbier.html; Beer.about.com/od/wheatbeer/p/wheatbeer.htm

Foto: Heineken

gastroweb

Kalendár podujatí

Po Ut St Št Pi So Ne
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031
       
Po Ut St Št Pi So Ne
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930
       
Po Ut St Št Pi So Ne
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031
       
Po Ut St Št Pi So Ne
      1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031