Cudzincov u nás lákajú rarity z histórie a architektúry
Piatok, 12.6. 2015, 23:12Hotelová scéna za oceánom je známa zvláštnosťami, zaujímavosťami a efektmi. A predsa jej chýba rozmer, ktorý Slovensko ponúka plnými hrsťami – historické hotely. Aj keď sa ich prínos pre cestovný ruch zvlášť nevyčísľuje, majú na spoločnom výsledku leví podiel. Pretože okrem bežných biznis alebo pobytových hostí lákajú k nám aj tzv. heritage travellers – labužníkov histórie a etnografie. Navyše sa pred šiestimi rokmi stala asociácia Historické hotely Slovenska členom Historic Hotels of Europe, ktorá aj spoločnou marketingovou stratégiou privedie na Slovensko tisícky návštevníkov.
Že sú cudzinci našou hotelovou scénou príjemne prekvapení, dokazuje nedávne prvé miesto Slovenska v zhodnotení šiestich miliónov recenzií nemeckého portálu Hotel Info. K najspokojnejším klientom patria práve Američania. Všetko, čo má dobového ducha – a je zároveň príjemné a čisté – ich fascinuje. Keď ich Veronika Majchráková sprevádza žilinským hotelom Villa Nečas, slovám nadšenia niet konca kraja. Najmä v salóniku Music s presklenou podlahou. „Pod ňou vidia tehly a múry pôvodnej budovy z roku 1763. Vtedy tu vybudovali Kráľovský soľný sklad. Príbeh hotela a dedičstvo, ktoré sa dá vidieť na vlastné oči, nadchýna aj hostí, ktorí sa o históriu inak nezaujímajú.“ Potom ich stačí voviesť do klenbovej pivnice s vinotékou a naliať niektoré z chutných mokov Južnoslovenskej, Malokarpatskej, či Nitrianskej oblasti... a turista sa Slovensku postará o najúčinnejšiu reklamu – dobrý chýr.
Pivnice s úžasnou atmosférou patria k mnohým historickým hotelom a penziónom. Aj v hoteli Sebastian v Modre majú také lákadlo – 500-ročnú pivnicu, v ktorej prebiehajú riadené degustácie; víno nalievajú čašníčky oblečené v ľudových krojoch. „Najmä zahraniční hostia si želajú prehliadku po hoteli aj so sprievodným výkladom. A pritom oceňujú ďalšiu historickú raritu nášho hotela. Kedysi sa totiž budova využívala ako mestská práčovňa a v jej strede stál obrovský komín. Našťastie sa zachoval a dnes máme z neho po štvrtine v štyroch izbách,“ riaditeľka Pavlína Gašparovičová spomína aj tematickú rakúsko-uhorskú gastronómiu, ktorá hostí zaujme.
Okolo dobrého jedla a pitia sa točí aj populárne štýlové podujatie trenčianskeho hotela Elizabeth. Skupinky hostí si radi objednávajú dobovú hostinu na hrade, pričom v tomto tóne sa nesie celá ceremónia – od sprevádzania „pánmi z hradu“ hore vŕškom až po servis, jedlá a dobové hry, ktorými sa kedysi panstvo bavilo. „Ale za najväčšiu raritu považujeme nápis na hradnej skale z roku 179 – tesne za oknom reštaurácie, pričom ho dobre vidno aj z terasy Marcus Aurélius. Len kvôli tomuto nápisu k nám prichádzajú stovky návštevníkov“- Simona Jánošová z marketingu hotela ich považuje za rovnako dôležitých ako hostí, ktorí sa ubytujú. Sadnú si naproti nápisu alebo do kaviarne Sissi a dajú si kávu, víno či zákusok. Určite sa ale tiež postarajú o dobrú reklamu.
Nový fenomén v turistike si všimla riaditeľka hotela Mikulášska chata v Demänovskej doline Veronika Kováčiková už v minulom roku: „Cudzinci prichádzajú so zoznamom pamiatok UNESCO alebo vyzbrojení rôznymi brožúrami. V nich si odškrtávajú, čo všetko už videli a čo ešte chcú vidieť.“ V tomto prípade ich história neosloví na prvý pohľad, nie je ohromujúca ani veľkolepá. Po informácii, že ide o jediný zachovaný hotel pôvodnej architektúry, navyše oslavujúci 65 rokov, však neskrývajú nadšenie a hneď vyťahujú svoje zápisníky. Fotia si pôvodné drevené trámy na fasáde, historické fotografie v izbách a toto leto ich určite osloví aj medzinárodná športová súťaž historických automobilov Old Timer Ralley Tatry, ktorá do hotela priláka sedemdesiatku najvzácnejších veteránov z celého sveta.
Úctyhodným výročím sa tento rok chváli aj secesný Grandhotel Praha v Tatranskej Lomnici; jeho múry oslavujú 115 rokov. Dokonca ešte o rok dlhšie víta hostí najstaršie tatranské ubytovacie zariadenie – Grandhotel v Starom Smokovci. V koncepte Vintage sa už vlani vrátili ku všetkému „starému a dobrému“, čo sem priniesli 20. - 30. roky minulého storočia. V reštaurácii to vidno nielen v jedlách rakúsko-uhorskej kuchyne, alebo Čaji o piatej, ale aj v tzv. glošovanom servise – obsluhe vo frakoch a bielych rukavičkách. „Inšpiráciu čerpáme z bohatej minulosti, kedy bola hlavným atribútom kvalita. Veď pred 1. svetovou vojnou bol hotel neoficiálne vyhlásený za jeden z top desať svetových horských zariadení“ - riaditeľ Marek Koumal pridáva ku kľúču na izbe aj informáciu, že už po otvorení 30. júna 1904 sa hotelu podarilo zdvojnásobiť celkový turistický ruch v Smokovci.
Riaditeľku hotela Hviezdoslav v Kežmarku Sylviu Holopovú zase teší fakt, že o históriu sa nezaujímajú len starší, ale čoraz viac tých neskôr narodených. V prípade tohto boutique hotela najmä zviazanú s bardom slovenskej poézie P. O. Hviezdoslavom, ale aj legendárnym diplomatom Jakubom Krayom, jeho vnukom slávnym cisárskym maršálom Pavlom Krayom a nemenej slávnym pernikárom a výrobcom sviec Carlom Haydeom. „Najviac návštevníkov láka do mesta história remesiel – počas podujatia Európske ľudové remeslo. Prispejeme k nemu aj dobovým hostincom U čiernej pani s dobovou gastronómiou.“
Zdroj: Historické hotely Slovenska, Soňa Hudecová
Foto: Lovecký dom Péchy Hermanovce