Môj drink: Lukáš Mindok

Po ukončení základnej školy sa rozhodoval medzi umeleckým rezbárstvom a hotelkou. Voľba napokon padla na SOU v Hornom Smokovci, odbor kuchár-čašník s maturitou. „Keď sme asi pred týždňom mali mali stretnutie po 20 rokoch a padla otázka, či by sme sa ešte raz takto rozhodli, moja odpoveď znela áno. Z počtu žiakov 24 zostalo verných svojmu gastronomickému povolaniu priamo, alebo nepriamo len osem. Kto pracuje v gastronómii, tak asi chápe, prečo je tomu tak. Tomuto povolaniu prídete na chuť až potom, keď už sa v ňom cítite ako ryba vo vode. A k tomu je treba veľa trpezlivosti a hlavne nesmiete ostať stáť na mieste, ale sa ustavične vzdelávať, či už teoreticky, alebo prakticky. Čím väčší fokus, tým to máte ľahšie, pretože gastronómia je veda... psychológia... tovaroznalectvo - alkoholické nápoje - whisky, gin, vodka, likéry... miešané nápoje, káva, víno, čaje, a to nehovorím o potravinách,“ zdôrazňuje Lukáš Mindok.

Školskú prax som vykonával v hoteli Patria na Štrbskom Plese, čo mu podľa jeho slov dalo celkom dobrý základ do gastronomického sveta. Odtiaľ sa ako 20-ročný vybral do Nemecka, jeho pôsobiskom bol Gourmet restaurant Feuchter's Lila Kranz v Hannoveri. „V prvý pracovný deň som zistil, že som tam jediný vyučený čašník, zvyšok tímu tvorili učni. Vo vínnej pivnici mali veľmi dobrú zbierku vín z oblasti Bordeaux. Boli tam všetky ikony v rôznych ročníkoch. Vínna karta mala okolo 200 pozícii. Sortiment mali pekný, ale vládol tam trošku chaos. Keď som poslal učňa po fľašku vina, trvalo večnosť, kým ju našiel. Tak som jedného dňa cez moje voľno všetko numerologicky, podľa oblastí potriedil do regálov. Tým dňom som bol slávnostne pasovaný za someliera. Nemusím vám hovoriť, že ako 20-ročný chlapec som toho vtedy o vine, alebo somelierstve veľmi veľa nevedel, maximálne dobre zvládnutý servis vína,“ spomína L. Mindok. Táto pracovná skúsenosť v ňom naštartovala ďalší gastronomický vývin.

Tam toho zároveň dosť veľa predegustoval, čo mu potom neskôr pomohlo pri senzorických skúškach za diplomovaného someliera v Innsbrucku. Štúdium trvalo tri mesiace. Z 10 vzoriek vína - ochutnávky na slepo (blind tasting) určil 8 správne, to znamená odrodu, oblasť, alkohol,ročník, vinifikáciu, dobu zrenia (senzorická pamäť). „Potom to už išlo s nájdením dobre zaplatenej práce o čosi ľahšie. Tým nechcem povedať, že nie vždy by pri výbere práce mala rozhodovať otázka za koľko, alebo koľko hviezd stojí pred názvom hotela, ale aj s kým budete spolupracovať. Pretože je dobré, ak si vyberáte miesto aj podľa toho, či sa v tom zariadení nachádza niekto, od koho sa môžete aj ešte niečo naučiť,“ podotýka L. Mindok.

Prevažne sa pohybuje v alpských nemecky hovoriacich krajinách. Alpy sú totiž preňho dôležité, keďže si nevie predstaviť zimu bez poriadnej lyžovačky (brain cleaning ;) ). Okrem spomínaného somelierstva si však osvojil aj barkeeping. Pracovné skúsenosti zbieral v Nemecku, Rakúsku, Anglicku...bary, reštaurácie, vínne pivnice, hotely 3, 4, 4s, 5* a ešte stále ho to baví :). „Nie je to pre mňa len zamestnanie, ale skôr povolanie. Ešte by som napríklad rád hlbšie privoňal k syrom, pretože víno a syr patria nerozlučne k sebe,“ uzatvára Lukáš.

Silver Sloe Gin Fizz

Je október a pod Kráľovou hoľou sú už trnky líznuté ranným mrazom, tak som si vyrobil môj sloe gin, alebo trnkový likér. Na jeho prípravu potrebujeme Beefeater London dry gin, premrznuté trnky, pomarančovú kôru, aníz, škoricu, sušené plody jalovca, cukor. Všetko naložíme do uzatvárateľnej nádoby a necháme po dobu 3-4 týždňov stáť na tmavom a chladnom mieste, a potom už len scedíme do fliaš.

Receptúra

4 cl sloe ginu

2 cl citrónovej šťavy

Bielok z jedného vajíčka

Ľad

Sóda

Spôsob prípravy: Ingrediencie poriadne vymiešame v šejkri, vlejeme do vychladeného pohára, doplníme ľadom, dolejeme sódou, premiešame barovou lyžicou, ozdobíme citrónovou špirálou, bielou škrupinou z vajíčka, ktorú naplníme trnkami a ozdobíme trnkovým listom.

--------------------------------------------------------------

Foto: archív L. Mindoka

gastro, gastroweb