Keď kávovníkové čerešne vyberajú zvieratá

Jedným z najpopulárnejších zvierat, ktoré sa živia plodmi kávovníka je druh palmovej cibetky, ktorá žije najmä v Indonézii v oblastiach Jáva, Sumatra, Bali a Sulawesi, Veľkosťou pripomína mačku. Tunajší obyvatelia jej hovoria luwak, čo znamená v preklade malé zvieratko. Kávu z takto pozbieraných kávovníkových čerešní nájdete pod názvom Kopi luwak – káva malého zvieratka. Až donedávna patrila medzi najdrahšie a najvyhľadávanejšie kávy sveta. Za 1kg tejto špeciálnej kávy zaplatíte v prepočte okolo 200 až 300 €. V súčasnosti je však na čele svetového rebríčka Black Ivory – káva spracovaná zo slonieho trusu. Jej cena sa pohybuje takmer okolo 800 €.

V čom sú teda tieto kávy také výnimočné?

Väčšina zvierat je veľmi citlivá na kvalitu svojho jedla. Počas kŕmenia hľadajú najzrelejšie a hlavne najsladšie kávovníkové čerešne. Zaujímavosťou je, že väčšina zvierat selektuje plody aj na základe hniloby či napadnutia iným škodcom. Ak ich čuch nájde sladkú čerešňu, ktorú by najradšej videli vo svojom brušku a ich jazyk zistí, že je v nej iný škodca, okamžite ju vypľujú. Je to doslova ,,Selektívny zber“ toho najlepšieho, čo v danej oblasti na kávovníkových plantážach rastie. Výnimočnosť týchto káv je aj v pestrosti chutí. Zvieratá navštevujú všetky plantáže danej oblasti a konzumujú všade len to najlepšie. Zabezpečujú tak kombináciu rôznych druhov (Coffea Arabica, Coffea Canephora...), no najmä odrôd. Kvalita sa, samozrejme, ukáže aj v našej šálke. „Zvieracie kávy“ majú vďaka týmto skutočnostiam výrazne sladkú chuť s nádychom ovocných a karamelových tónov. Chuť je však ovplyvnená aj konkrétnou krajinou, v ktorej sa zviera nachádza.

Ako dostaneme zrná od zvierat na ďalšie spracovanie?

Mnohí z vás sa teraz zamýšľajú nad tým, že ak plod zviera zožerie, ako je možné z neho spracovať kávu. Zvieratá veľmi rýchlo trávia. Ich žalúdok spracováva hlavne sladkú dužinu kávovníkovej čerešne a ostatné sa vylúči v ich truse. Keďže zvieratá sú veľmi inteligentné tvory, veľmi rýchlo sa naučia chodievať pravidelne na tie isté miesta. To je obrovská pomoc pre zberačov, ktorí pravidelne zbierajú trus na rovnakých miestach. V ňom je na prvý pohľad vidieť nestrávené časti, a to kávovníkové zrná. Trus sa zbiera, vysuší a ďalej spracováva. Často je však v ťažko dostupných terénoch. V cene za tieto kávy je preto premietnutá aj náročná práca zberačov a tiež vyprodukované množstvo. Napríklad ročná produkcia Kopi Luwak je okolo 500 kilogramov.

Ktoré zvieratá sa živia plodmi kávovníka?

Dva najznámejšie tvory, cibetku a slona sme už spomenuli. Vzácnymi kávami sa však môžu pýšiť aj iné krajiny. Populárnym zvieraťom je vták Jacu, tmavonohý guan. Nájdete ho najmä v Brazílii a svojím vzhľadom pripomína morku. Aj krajiny ako India a Etiópia majú svoje vzácne zvieratá. V Indii je to už spomínaný slon alebo opica Makak. Tzv. ,,opičia káva“  má v tomto prípade odlišnú formu zberu, nakoľko zberači nezbierajú jej trus ale ,,pľuvance“. Tieto inteligentné opičky taktiež starostlivo vyberajú to najlepšie z daných odrôd, neskonzumujú čerešňu úplne. Sladkú dužinu doslova obhryzú a ostatok vypľujú. Okrem opice v Indii je tento spôsob kŕmenia sa typický aj pre netopiere, ktoré žijú v oblasti Karibiku.

Pravlasťou kávy je Etiópia. Ani táto krajina nie je výnimkou výnimočnej kávy našich zvieracích priateľov. Prvá legenda o objave kávovníka a kávy, vraví, že ich objavili kozy. Preto určite nie je prekvapením, že práve ,,kozia káva“ je typická práve pre oblasti v Etiópii. Trus voľne pobehujúcich kôz na kávovníkových plantážach je pre mnohých farmárov hlavným zdrojom príjmov.

Zaujímavými zvieratami, ktoré uzatvárajú tento rebríček sú červy. Zberači tento krát nezbierajú ich trus, ani ,,pľuvance“. Pozbierajú kávovníkové čerešne priamo z kávovníkov a zahrabú ich do zeme. Červy menados, ktoré sú typické pre Indonéziu, sa prehryzávajú jednotlivými plodmi. Tie, ktoré majú najviac prevŕtané, patria k tým najkvalitnejším.

Vďaka týmto vzácnym kávam, si mnoho farmárov dokáže vylepšiť svoj finančný rozpočet. Väčšina z nich ho následne aj investuje späť do farmy, či už pre svojich zamestnancov, alebo výsadbu nových kávovníkov. Avšak aj medzi farmármi sa nájdu špekulanti, pre ktorých je pestovanie kávy len o biznise. Odchytávajú tieto zvieratá a zatvárajú ich do klietok. Tie sú často veľmi vyhladované a nemajú inú možnosť ako zjesť to, čo im „chovatelia“ nasypú. O kvalite kávy takto chovaných zvierat sa už nedá hovoriť. Zviera nemalo možnosť výberu, ale čo je najhoršie, väčšina takto chovaných zvierat je oslabená a vystresovaná. V mnohých prípadoch dochádza až k úmrtiu. Preto vzniklo mnoho organizácii ako napríklad Rainforest Alliance, ktoré udeľujú certifikáty len kávam divo žijúcich zvierat. Následne peniaze využívajú na záchranu odchytených zvierat a obnovu ich voľného života.

Ak chcete aj vy ochutnať niektorú z týchto káv, dbajte na kúpu tých pravých od divo žijúcich zvierat. Vysoká cena nie vždy znamená aj vysokú kvalitu!

Zdroj/Foto: Academy of Coffee

gastro, gastroweb