Späť

Biznis s kávou po slovensky

Pondelok, 18.3. 2013, 02:18

Keď mi môj šéf z Prahy pred piatimi rokmi povedal, že končím uňho za barom po šiestich rokoch a posiela ma na Slovensko pracovať pre jeho novú firmu s distribúciou a školením kávy, moja radosť bola veľká. Hlavne z dôvodu, že sa opäť vrátim domov a taktiež - nebudeme si klamať - mať dobrú prácu na Slovensku je dnes vzácna vec. V tomto prípade nebolo o čom uvažovať a s ponukou som ihneď súhlasil.

Keďže sme firmu rozbiehali a bol som jediný zamestnanec na Slovensku, tak som mal aj menšie obavy, ako ja budem robiť biznis, ktorý som nikdy nerobil. Káva sa na mňa nalepila za tých 13 rokov strávených v gastre, no podstatné bolo, že som následne prešiel profesionálnym baristickým školením v Taliansku pod vedením tých najväčších majstrov, akých som kedy poznal. Ale dojednať obchod, podmienky, vyhovieť zákazníkovi, nájsť cestu, ako si ho získať, som teda netušil. Prvé reakcie mojich známych, keď sa dozvedeli, s čím idem obchodovať, boli všelijaké, ale jedna mi utkvela obzvlášť v pamäti: „Keďže ideš predávať kávu, a to je ťažký biznis, do podniku ju inak nedostaneš, ak nepodplatíš majiteľa, prevádzkara, manažéra.“ Odpovedal som, že taký biznis nechcem a nebudem robiť.

Mal som to trošku zidealizované, a nebál som sa. Bol som presvedčený o tom, že máme skvelý produkt, či už z chuťovej, dizajnovej alebo kvalitatívnej stránky. Začalo sa to výstavou na Danubius Gastro v roku 2009, kde sme našu kávu predstavili po prvýkrát na Slovensku. Bolo to skvelé, mnohí na výstave chválili náš produkt a aj sa našli nejakí prví zákazníci, ktorí našu kávu začali predávať vo svojich podnikoch. Ale bolo to málo. Za prvé tri mesiace sme veľa vody nenamútili, ale postupom času, keď sa ľudia podozvedali, že je tu niečo nové, celkom chutné, má to pekné logo a k tomu človeka, ktorý vyzerá, že vie, o čom hovorí, keď školí a rozdáva nejaké tie svoje skúsenosti k tomu, začali sa sami ozývať a káva sa začala predávať viac. Bolo to fajn. Prišli prví veľkí zákazníci. Biznis sa rozbiehal, padli prvé zmluvy o prenajme kávovarov a káva sa na Slovensku začala rozširovať. Lenže som začal zisťovať, čo je nevýhodou tohto biznisu - boli to zmluvy, podnikatelia, eseročky... Na Slovensku sa podniká buď na živnosť a na svoje meno, pričom sa ručí svojim majetkom, alebo sú tu eseročky, pri ktorých sa ručí len do určitej výšky majetku firmy. Podniky, ktoré sa otvárajú a chcú predávať kávu, sa dohodnú s kávovou spoločnosťou, aby im požičala kávovar a všetko príslušenstvo (šálky, mlynček, reklamu, podporu predaja, atď.). Samozrejme, toto všetko sme sa snažili mať aj my, ale niekedy predstava o podpore predaja bola aj: „Koľko nám dáte peňazí?“  

Tu som sa zastavil a pýtam sa sám seba, aké peniaze a čo to odo mňa chcú? Veď ja mám dostať od nich peniaze za kávu a ďalšie produkty, ktoré si objednajú, aby som mal ja na výplatu a na naftu, nie aby sme im my dávali peniaze. Žiaľ, tak to na Slovensku funguje. Idem podnikať, tak sa snažím ako podnikateľ získať čo najviac bonusov od firiem, ktorých produkty budem predávať. Veľké nadnárodné spoločnosti si to v určitom zmysle môže dovoliť, sú dlho na trhu, majú veľa zákazníkov a keďže je dnes konkurencia veľká, tak chcú klienta získať rôznymi formami, a to je, žiaľ, tiež cesta.

Predstava dnešného gastropodnikateľa je taká, že si otvorím prevádzku, všetko čo sa dá, si požičiam od dodávateľov, zaviažem sa na odbery, ale ušetrím kopec peňazí! Pre mňa je takéto podnikanie veľmi čudesné. Moja predstava o podnikaní bola vždy taká, že si otvorím niečo svoje, ale na to treba peniaze, dobré miesto, dobrý personál a najdôležitejšie sú skúsenosti s odborom, v ktorom chcem podnikať. Keď som celý život robil murára, alebo som pracoval so železom, tak nemôžem mať šajnu o tom, ako sa vedie gastro, ale je to, žiaľ, len môj veľký omyl. Dnes každý chce mať svoju kaviarničku pre priateľov a pre okoloidúcich, ale to, ako viesť tento podnik, tuší málokto. Na to, aby som v dnešnej ťažkej dobe prežil so svojim podnikom, musím mu odovzdať svoje ja, svoje skúsenosti, nápady, predstavy a k tomu niečo zainvestovať zo svojho času. A podstatné - musím si získavať zákazníkov, svojim prístupom, produktmi, dizajnom, akciami atď. Pritom výsledky sa nikdy nemôžu dostaviť po prvom mesiaci. Je to beh na dlhé trate, nie šprint! Keď sa vám za prvý rok začnú vracať zákazníci, tak môžete byť radi, že sa nejakí vrátili, lebo vás majú v niečom radi. Vôbec nemôžem očakávať, že sa mi všetko za 3, 5, 8 mesiacov vráti a ja budem v pluse s balíkom peňazí, pôjdem na dovolenku a kúpim si luxusné auto. Kto ma takúto predstavu, tak sa rýchlo z toho spamätá. Dnes je taká konkurencia, že vydržia naozaj len tí silní a dobrí vo svojom remesle.

A tu sa dostávam k problému číslo 1! Gastropodnikateľ na Slovensku s eseročkou si mysli, že otvorí prevádzku, všetko si prenajme, podpíše zmluvy a keď sa niečo nepodarí, tak čo, môžu mi akurát tak poslať sťažnosť, veď ja ručím len do určitej výšky majetku svojej firmy. A to je na Slovensku dosť veľký problém! Vy im ako firma požičiate technológiu v nemalej hodnote, dáte im svoje know-how a oni si z toho nakoniec urobia veľkú srandu, lebo veď čo, nezadarilo sa. Ale to, prečo sa nezadarilo, to sa pýta sám seba málokto. To sú tie veci, o ktorých som hovoril vyššie. Neviem nič o danom odbore podnikania, tak sa do toho nepustím! Preto je dnes ťažké nájsť zákazníka, ktorý je nielen podnikateľom, ale aj človekom.

Je pre mňa zvláštne, ako ľudia uväzujú o budúcnosti. Každý by chcel byť veľkým manažérom, majiteľom veľkej firmy - reštaurácie , úspešný podnikateľ, „človek za vodou“,  ale aby som sa niekým z týchto ľudí mohol stať, tak musím mať aj nejaký rozhľad vo veciach okolo seba, aby som vedel, za čo sú ľudia dnes ochotní utratiť peniaze, aby to uživilo mňa a, samozrejme, aj tých, ktorých chcem zamestnať. Veď podnikanie je veľká zodpovednosť. Kto sa na to pozerá ako na rýchlo zarobené peniaze, vybral sa zlou cestou.

Áno, sú prípady, keď sa zadarí, aj keď je to všetko polepené len-tak-tak, ale veľa ich nie je. Vždy si budem vážiť všetkých, ktorí podnikajú vo svojom odbore, snažia sa robiť niečo navyše, vedia, čo predávajú a ponúkajú svojim zákazníkom, zaujímajú sa, prečo im to neklape a hľadajú odpovede, skúšajú vymyslieť niečo, čo ich posunie ďalej a nie tých, ktorí zavrú po 6 mesiacoch s tým, že prečo to nejde?! Nikdy by som nechcel hodiť všetkých gastropodnikateľov do dvoch vriec a rozdeliť ich na dve skupiny. Je tu totiž veľa faktorov, kto, ako a prečo podniká. Snažím sa len povedať, že ten, čo robil murára celý život a chce podnikať, tak by si mal otvoriť stavebniny, a nie reštauráciu. Určite by sa mu v tom darilo viac.

Poznám gastropodnikatela, ktorý podniká vo svojom odbore a je známy aj v zahraničí tým, čím sa celý život živil a nemalo sa toho naučil. Dnes tieto svoje skúsenosti rozdáva po svete a k tomu otvoril podnik, ktorý má svoje meno, svoje čaro, ducha, skvelý personál a ľudia ho milujú za to, ako to robí a čo pre nich vytvára. Hovorím o Ľubošovi Ráczovi a jeho Záhire. Je to odborník vo svojom remesle, človek, s ktorým, keď sa rozprávate, tak máte pocit, že takto to má byť, toto je cesta, takto sa to má robiť. Verím, že takýchto podobných podnikateľov je na Slovensku viac. Mám tiež kamaráta, ktorý celý život pracoval v stavebníctve a nakoniec si otvoril železiarstvo, teda začal podnikať vo svojom odbore a vedel čo a kam, preto dnes asi každý v meste jeho železiarstvo pozná a vedia, že keď tam prídu, tak im aj poradia, usmernia a dokonca odídu z dobrým pocitom. Toto sú pre mňa dva živé príklady zdravého podnikania, a preto dnes si hovorím, asi takto to ma byť, toto je cesta, rob to, čo vieš, možno toho menej pokazíš.

V určitom zmysle už dnes podnikám aj ja, lepšie povedané učím sa podnikať, aj s kamarátom. Máme kaviareň, teda to, čo sme celý život robili a vieme, že keď chceme v dnešnej dobe uspieť, tak to treba robiť ako vyššie spomenutí páni. Chlapci ďakujem za váš živý príklad, ako byť podnikateľom, a pritom ostať človekom.

Šiel som robiť biznis s kávou na Slovensku s tým, že ponúkneme kvalitu, dobrú značku, k tomu svoje skúsenosti, vedomosti a služby, ktoré sú dnes veľkou vzácnosťou. Ale nie vždy sa dá isť cestou slušnosti, poctivosti a dobrých vzťahov. Ľudia sú ovplyvnení dobou, ktorá tu teraz vládne, a preto nikomu nič nevyčítam, na to nemám ani právo, ale nezaškodilo by tu medzi podnikateľmi trošku súdnosti...

Eduard ČaplaAutor: Eduard Čapla

Foto: sxc.hu

Kalendár podujatí

Po Ut St Št Pi So Ne
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28
       
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031
       
Po Ut St Št Pi So Ne
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930
       
Po Ut St Št Pi So Ne
      1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031
Po Ut St Št Pi So Ne
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930